Výzva: Spolupracujme pri zvýšení statusu profesie „psychológ“

rukyVážení kolegovia,

Rada Slovenskej komory psychológov a Klub poradenských psychológov pri SKP sa týmto obracajú na všetkých psychológov SR, na členov aj nečlenov komory, na psychológov pracujúcich na všetkých postoch v každom rezorte.

Spolupracujme pri zrovnocenení všetkých psychologických pozícií a pri zvýšení statusu našej profesie, ktoré by prinieslo:

  • patričnú spoločenskú váhu a vplyv psychológie na život spoločnosti
  • spoluprácu psychológov pri vzdelávaní, pri výkone činnosti, pri mediálnom etablovaní relevantných psychologických poznatkov
  • zapracovanie psychologických poznatkov a potrieb psychológov do legislatívy
  • zlepšenie zaradenia psychológov do systému pracovných činností a zlepšenie uznania inými profesiami
  • zlepšenie adekvátneho finančného ohodnotenia.

Tento proces nebude jednoduchý a zrejme ani premietnutý do krátkeho časového horizontu, predpokladá však ako prvý krok naše zjednotenie a našu angažovanosť.

Pri doterajších jednaniach na ministerstvách SR sme boli často zastavení odkazom: „Psychológovia nie sú jednotní a nevedia, čo chcú. Nechceme, aby sa opakovala situácia, že sa príjmu určité zákony o psychologickej činnosti a potom sa začnú zo strany nespokojných psychológov snahy o vyňatie určitej skupiny psychológov z týchto zákonov alebo nariadení a o presadzovanie odlišného postupu“. Aj z toho dôvodu sa snažíme o získanie relevantného prieskumu o možnom zjednotení psychológov, ktorým by sme sa mohli preukázať pri jednaní s príslušnými inštitúciami a orgánmi SR. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že zrušenie jednotnej komory pre všetkých psychológov a zákonné ustanovenie komory len pre psychológov pracujúcich v zdravotníctve bolo určitou traumou pre väčšinu z nás, mnohí psychológovia ani neboli informovaní, že sa také niečo ide diať. Súčasne akoby vrazilo klin medzi klinických a ostatných psychológov a navýšilo nedôveru medzi nami. Je načase, aby sme prekonali túto fázu a opätovne sa zjednotili pri zachovaní úcty a rešpektu ku každej špecializácii psychologickej profesie a pri utvorení vzájomnej spolupráce.

Potrebujeme zvýšenie statusu našej profesie?

Nazdávame sa, že áno.

Mnohí z nás sú absolventi, alebo budúci absolventi psychológie, ďalší dosahujú úspechy pri psychologickej starostlivosti o ľudí s problémami, pri jednotlivcoch, partnerských vzťahoch, rodinách, v pracovných kolektívoch, školských triedach… Aké je však spoločenské postavenie našej profesie, ako počuť náš hlas pri dôležitých spoločenských otázkach, nakoľko sme akceptovaní inými odborníkmi, hoci často pracujeme ako „sám vojak v poli“, ako iný odborník v zariadení, ktorého primárna činnosť je iná ako psychologická, aké je naše ohodnotenie?

Potrebujeme určitý zastrešujúci orgán, ktorý by skutočne angažovane pracoval pre všetkých psychológov, mali možnosť zamestnať právnika a pracovať na legislatívnych záležitostiach pre psychológov a pre uplatnenie psychologických poznatkov. Takým by chcela byť komora psychológov.

Ako a kde by sme sa mohli všetci zjednotiť, aby sme nadobudli väčšiu pozitívnu silu a náležitý vplyv pre dôležité psychologické poznatky a zákonitosti?

Ako zjednocujúce hľadisko vnímame skutočnosť, že psychológ na každom mieste svojej činnosti pracuje so psychikou a duševným zdravím, či už preventívne tak, že pomáha ľuďom pri zvládaní životných otázok a problémov, alebo liečebne, pri hojení psychickej bolesti a psychického narušenia. Preto sa prihovárame za to, aby profesia psychológa bola zdravotníckym povolaním interdisciplinárneho charakteru, pričom psychológ by mohol pracovať v zdravotníckom aj nezdravotníckom zariadení

Všetci psychológovia by sa vzdelávali v určitej špecializácii (klinická, sociálno - poradenská, výchovno - vzdelávacia, organizačno-pracovná…) a všetci by boli členmi komory psychológov. Mali by možnosť zjednotiť svoje vzdelávanie, ktorého súčasťou už na vysokých školách by boli výcviky v základných psychologických spôsobilostiach a utvoriť podmienky postgraduálneho vzdelávania v špecializácii tak, aby sa akceptovala prax na každom psychologickom poste a zariadení, ak sa tam vykonáva príslušná špecializácia. Nevyhnutnou podmienkou je príprava uznania doterajšieho vzdelávania a praxe u psychológov, ktorí majú 10 a viac rokov praxe. Ak by všetci psychológovia boli zdravotnícki pracovníci, mohli by sa zjednotiť pod jedným ministerstvom a v jednej komore, ktorá je pri ministerstve zdravotníctva. Komora by tak získala viac členov a silnejší hlas. Základným predpokladom je vyjednanie podmienok s MZ a utvorenie dohôd o pracovných miestach vo všetkých rezortoch. Nemôže sa opakovať situácia ako pri zaradení poradenskej psychológie ako zdravotníckej psychologickej špecializácie bez toho, aby bolo akceptované, čo je poradenská psychológia, že pracuje v nezdravotníckych zariadeniach, že má svoju históriu kvalitného a akreditovaného vzdelávania, takže vznikla špecializácia poradenskej psychológie v zdravotníctve bez obsadenia pracovníkmi a skutoční poradenskí psychológovia ostali mimo nej a bez možnosti získať špecializáciu. Ťažkosti majú pri získaní špecializácie aj pracovno-organizační psychológovia, nakoľko podmienkou pri získavaní špecializácie je práca v zdravotníckom zariadení.

Dôležitým predpokladom zaradenia všetkých psychológov pod rezort zdravotníctva je vyjednanie uznania špecifickosti psychologickej praxe, ktoré sa premietne napríklad aj v bodovom ohodnotení výkonov tak, aby sa nepreferovala len diagnostika a poradenstvo a terapia boli hodnotené aké druhoradé, ďalej vo vybavení pracoviska, ktoré má iné štandardy ako pracovisko lekára, v zohľadnení špecifík vzdelávania a prípravy a podobne.

Sú aj iné možnosti zjednotenia? Zjednotenie pod niektorým iným ministerstvom podľa nás ťažko prichádza do úvahy, keďže je zložité nájsť iné spoločné hľadisko pre všetky psychologické činnosti ako je hľadisko duševného zdravia a rozvoja. Zjednotenie v jednej nadrezortnej komore, pričom by psychológovia pracovali tak ako doteraz pod rôznymi rezortmi, má problém v nezakotvenosti takejto komory v žiadnom rezorte, v legislatívnej zložitosti a v zložitosti jednaní s rôznymi ministerstvami, ktoré by vyžadovalo, aby komora mala zamestnancov na plný úväzok a boli platení z členských príspevkov, čo sa javí ako nereálne.

Pre lepšie pochopenie súčasného stavu v profesii psychológ pripájame grafickú prílohu.



Návrat hore